Geopark Zemplín
Z administratívneho hľadiska patrí územie Zemplína do okresov Trebišov a Michalovce v rámci Košického samosprávneho kraja. Z hľadiska regionalizácie cestovného ruchu v SR spadá územie do subregiónu cestovného ruchu Tokajské vrchy patriaceho do regiónu cestovného ruchu Dolný Zemplín. Na rozdiel od široko poňatého územia s názvom Zemplín, ktoré bolo vytýčené v aktualizovanej Koncepcii geoparkov SR ako územie s perspektívou jeho začlenenia medzi geoparky, je aktuálne územie konkretizované a definované prienikmi hraníc viacerých území, hospodárskych záujmov a miestnych aktivít, vzhľadom na čo najhustejšiu koncentráciu fenoménov hodných turistickej prezentácie. Ako dominantné sa preto navrhuje územie Zemplínskych vrchov spolu s Vinohradníckou oblasťou Tokaj, v prieniku s hranicami zaujímavých geologických fenoménov v blízkom okolí a s oblasťami s inými turistickými a kultúrno-spoločenskými aktivitami (navrhované územie).
S prihliadnutím na možnosť prípadného prepojenia na územie Maďarska je preto navrhované územie vymedzené v juhozápadnej časti okresu Trebišov (v katastrálnych územiach obcí Borša, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čerhov, Černochov, Hraň, Hrčeľ, Kašov, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kysta, Ladmovce, Luhyňa, Malá Bara, Malá Tŕňa, Malý Kamenec, Michaľany, Novosad, Sirník, Slovenské Nové Mesto, Somotor, Streda nad Bodrogom, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľký Kamenec, Viničky, Zemplín a Zemplínske Jastrabie) s rozlohou 332 km2 (mapa nižšie).
Navrhované územie však nie je záväzné ani rozlohou, ani počtom katastrálnych území, ale predstavuje minimálny funkčný základ z hľadiska udržateľnosti manažmentu územia potenciálneho geoparku. Územie je možné rozšíriť alebo zmenšiť o územia obcí alebo miest na základe existujúcich väzieb spolupráce a preukázania trvalého záujmu dobrovoľne sa podieľať na tvorbe ponuky cestovného ruchu v geoparku.
