Konferencia Globálnej siete geoparkov, Langkawi 2010

 

Pridané: 15. januára 2013

V dňoch 9. – 15.4.2010 sa na malajskom ostrove Langkawi konala v poradí už 4. medzinárodná konferencia UNESCO o geoparkoch.

Miesto konania konferencie nebolo zvolené náhodne. Geopark Langkawi je prvým globálnym geoparkom v juhovýchodnej Ázii pozostávajúci z 99 ostrovov, na ktorých možno objaviť najkompletnejšiu geologickú históriu prvohôr (pozn. autora: časové rozpätie prvohôr 594 - 251 miliónov rokov). Podrobnejšie o ostrove a jeho geoparku sa môžte dočítať tu.

Konferencie sa zúčastnilo 423 delegátov z 27 krajín sveta, zastupujúcich 66 členov tzv. Globálnej siete geoparkov, ktorá funguje pod patronátom UNESCO (viď obrázok K4) a ďalších, do siete zatiaľ nezaradených území. Konferencia sa konala v obrovskom prístavnom hoteli Awana na najjužnejšom bode hlavného ostrova Pulau Langkawi.

Hostitelia okrem troch dní plných prednášok a prezentácií pripravili pre účastníkov, ako aj pre širokú verejnosť, bohatý odborný aj kultúrno – spoločenský program.

Najväčšou sprievodnou akciou bol veľtrh geoparkov. Prezentovali sa na ňom geoparky z celého sveta – tie, ktoré sú členmi globálnej siete, ale aj tie, ktoré na členstvo ašpirujú. Bola to výborná príležitosť pre širokú verejnosť zoznámiť sa na malom mieste s geologickými pozoruhodnosťami z rôznych kútov sveta, bol tu vytvorený priestor na nadviazanie nových kontaktov a výmenu skúseností.

Konferencii venovala pozornosť celá Malajzia, prevzala nad ňou patronát kráľovská rodina. Konferenciu otvorila jej výsosť Tunku Panglima Besar Dato Seri Tunku Puteri Intan Safinaz binti KeBawah Duli Yang Maha Mulia Tuanku Sultan Abdul Halim Muadzam Shah, skrátene princezná štátu Kedah. Bolo to trochu úsmevné, keď moderátorka mala niekoľkokrát po sebe prečítať všetky mená jej kráľovskej výsosti.

Organizátori do programu veľtrhu, ale aj samotnej konferencie vsunuli vždy krátky kultúrny program, a tak sme mohli obdivovať pre nás exotickú hudbu, tanec a neskutočne farebné kostýmy.

Rokovanie konferencie prebiehalo v nasledovných sekciách:

- Komunikujeme o geologickom dedičstve

- Účasť zodpovedných

- Riadenie a sieťovanie

- Geoturizmus a geoparky

- Geopark a trvaloudržateľný rozvoj

- Nové a ašpirujúce geoparky

Každá sekcia mala svojho moderátora, na úvod vždy odzneli kľúčové prednášky a potom nasledovali konkrétne príklady z celého sveta. Celkom odznelo 10 kľúčových prednášok a 113 príspevkov z existujúcich, ale aj ašpirujúcich geoparkov.

Okrem rokovania v sekciách prebiehali v podvečerných hodinách workshopy, v ktorých sa riešili témy, ako spôsoby prezentácie geologického dedičstva, spôsoby riadenia geoparkov, možnosti marketingu, či možnosti geoparkov v rozvojových krajinách. V sekcii posterových prezentácií odznelo 22 príspevkov.

Konferencia trvala celkom päť dní, pričom tri dni boli venované vystúpeniam a príspevkom a dva dni boli „outdoorové“ – účastníci konferencie si mohli vybrať z ponuky niekoľkých tipov výletov po ostrove zameraných nielen na geológiu, ale aj históriu a tradície, školstvo, poľnohospodárstvo.

Mne sa podarilo navštíviť dva tzv. geo-lesoparky Dayang Bunting a Kilim, mauzóleum ikony ostrova Mahsuri, školu geoparku, Centrum výroby ľudovo-umeleckých výrobkov, ryžové múzeum, typickú rybársku dedinu zasiahnutú v roku 2004 tsunami (o všetkých lokalitách píšem podrobnejšie v článku o geoparku Langkawi). Spomedzi mnohých zážitkov spomeniem len niektoré:

- tzv. „Island hopping“ alebo plavenie sa a „preskakovanie“ z ostrova na ostrov,

- šnorchlovanie pri koralových ostrovoch,

- plavenie sa cez mangrové porasty a pozorovanie zvierat (opice, hady, varany, kane a orly, netopiere, rôzne druhy vtáctva) v ich prirodzenom prostredí,

- sadenie mangrovníka do bahna (krátky výhonok s púčikom, nazývaný propagulum, má dômyselnú konštrukcia a po páde zo stromu do bahna dokáže okamžite zakoreniť),

- kŕmenie orlov, či útok hladných opíc na naše ruksaky,

- kúpanie sa v sladkovodnom jazere na Ostrove tehotnej dievčiny,

- prvky turistickej infraštruktúry a jednotná prezentácia lokalít formou prehľadných a zrozumiteľných panelov,

- pozorovanie života miestnych rybárov, ako aj snahy o začlenenie žien rybárov do aktívnych ekonomických aktivít,

- priam kráľovské uvítanie v škole a zaujímavý kultúrny a odborný program, ktorý pripravili žiaci - „geoparkiáni“,

- múzeum ryže s reálnymi ukážkami pestovania a spracovania ryže, s degustáciou všakovakých ryžových dobrôt,

- spoznávanie nespočetných malajských mýtov a legiend,

- spoznávanie mnohorakej malajskej hudby a tanca plných farebnosti, muzikálnosti, najrôznejších hudobných nástrojov, atď., atď...

Súčasťou konferencie bola aj milá slávnosť – prijímanie nových členov do globálnej siete – celkom 11 geoparkov z Grécka, Talianska, Nórska, Portugalska, Veľkej Británie, Japonska, Číny a samozrejme prvý cezhraničný geopark na svete – slovensko – maďarský Novohrad – Nógrád geopark. Ako dar obdržali noví členovia list rastliny betel (Piper betle) vyrobený zo striebra. Tento list je u Malajcov symbolom vrúcneho priateľstva.

Na záver konferencie prijali účastníci tzv. Deklaráciu (viď príloha) a bolo oznámené miesto konania 5. globálnej konferencie o geoparkoch v roku 2012 - japonský geopark Unzen na ostrove Kjúšú.

Celou konferenciou sa niesol duch priateľstva – Malajci boli veľmi dobrými hostiteľmi, je to veľmi srdečný a otvorený národ. Pripravili pre účastníkov konferencie bohatú nádielku nielen odborného programu, ale dokázali priblížiť svoju krajinu, predstaviť svoj geopark, kultúru, gastronómiu.

Perličku na záver pripravila sama Matka príroda – od radosti, že ďalšia konferencia sa bude konať v oblasti aktívneho vulkánu, začala cez islandskú sopku Eyjafjallajökull chrliť sopečný popol, ktorý väčšine európskych účastníkov skomplikoval návrat domov. Ja osobne som uviazla na tri dni v Singapure a jeho supermodernom a obrovskom letisku Changi. Ale to je už iný príbeh...

Ing. Ivona Cimermanová, SAŽP

 

Fotogaléria z konferencie: